História

Od svojho založenia Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci zmenila viacej mien a miest pôsobenia. Založená bola v auguste roku 1845 ako súčasť Homolovej Nedeľnej školy. Rokmi ju zastrešovali viaceré ustanovizne, pôsobila ako súčasť viacerých ustanovizní – od roku 1932 až po rok 1947 ako zložka Matice slovenskej v Juhoslávii, od roku 1975 zasa bola súčasťou Domu kultúry. Fungovala pod menami Ľudová knižnica, Slovenská ústredná knižnica v Petrovci a od roku 1965 ako Obecná knižnica Báčsky Petrovec.

Knižný fond knižnice na samom začiatku pozostával asi zo 130 kníh. Boli to knihy kúpené zo zozbieraných prostriedkov a knižné dary vtedajšej inteligencie, najmä učiteľov a kňazov, ale aj učencov a spisovateľov, z domáceho prostredia a zo Slovenska. Medzi inými knihy darovali Ján Kollár, Karol Štúr, Michal Godra, Ján Kadavý, farár Ján Stehlo, sám zakladateľ Štefan Homola a mnohí iní. Do knižnice prichádzali súdobé periodiká – Štúrove Slovenskje národňje novini, časopis Orol tatranský a iné, ktoré členovia spolku na svojich nedeľňajších schôdzach nahlas čítali a rokovali o nich. V období jestvovania Nedeľnej školy členovia spolku často prispievali do spomínaných periodík a informovali verejnosť na Slovensku o živote petrovských a vôbec vojvodinských Slovákov.

Zakladateľ Štefan Homola, ktorý sa svojou činnosťou veľmi pričinil k pozdvihnutiu vzdelania a národného povedomia ľudu, pôsobil v Petrovci iba krátky čas, ale v tomto období veľmi vplýval na ďalší rozvoj kultúrneho života osady. Počas revolučných rokov 1848/49 Nedeľná škola a tým aj knižnica pôsobiaca pri nej postupne prerušila svoju činnosť. Väčšina kníh z pôvodného fondu sa stratila počas búrlivých revolučných rokov a najmä po tom ako ich zhabali maďarské vrchnosti (niektoré knihy členom Nedeľnej školy sa podarilo zachrániť a schovať po domácnostiach). Avšak aj po zhabaní knižného majetku vrchnosťami knižný fond sa ďalej dopĺňal a jej práca bola prerušená iba dočasne. V matičných rokoch sa jej činnosť prebudila, keď ju v roku 1863 znovuzaložil kaplán Michal Valach (podľa Ondreja Mráza bola založená niekoľko rokov skorej. Totiž Ondrej Mráz, jeden z dlhodobých členov Nedeľnej školy v roku 1941 písal, že Nedeľnú školu obnovil ešte Juraj Mrva, keď prišiel za kaplána a po jeho zvolení za administrátora a potom i za farára. Knižnica s prestávkami v rokoch 1874 – 1886 a 1887 – 1894 fungovala do januára roku 1897, kedy datuje posledný písaný dokument, ale práca sa prerušila iba dočasne. Po príchode Jána Čajaka za učiteľa do Báčskeho Petrovca Nedeľná škola (okolo roku 1900) pokračovala vo svojej činnosti, no v trochu zmenenej podobe, keďže Čajak neobnovil Nedeľnú školu ako organizovanú právnu ustanovizeň so svojím vedením, pečiatkami, inventárom a pod., ale ako večernú školu, v ktorej po večeroch sám učil. Organizovali sa rôzne prednášky z oblasti poľnohospodárstva, hospodárstva, obchodu, remesiel, ale aj zdravotníctva, dejepisu, zemepisu, psychológie, fyziky, umenia, estetiky, pedagogiky, kultúry jazyka a rozličných iných oblastí.V roku 1932 po založení Matice slovenskej v Juhoslávii, sa knižnica stala súčasťou Matice, ako fungovala po rok 1948, keď Matica slovenská v Juhoslávii zanikla. Iba vtedy sa stala ozajstnou knižnicou s vlastnou miestnosťou organizovanou podľa dobových noriem. Do konca tohto obdobia knižnica vlastnila takmer 11 000 kníh. Po zániku činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii po roku 1948 knižnica nezanikla, ale pokračovala vo svojej činnosti, iba menila názvy a občas aj pôsobiská. Najprv dostala meno Ľudová knižnica, potom roky fungovala ako Slovenská ústredná knižnica v Petrovci, ktorá získala aj vlastnú čitáreň. V roku 1965 sa stala materskou knižnicou pre ostatné knižnice v obci, ktoré k nej pripojili, a bola premenovaná na Obecnú knižnicu Báčsky Petrovec. V tomto období v roku 1966 pri príležitosti 120. výročia trvania, knižnica bola vyznamenaná Radom zásluh za národ so striebornými lúčmi za šírenie nacionálnych kultúr prezidentom SFR Juhoslávie. Od roku 1975 sa však dostala pod neblahý patronát Domu kultúry 28. októbra (počas tohto obdobia riaditelia domu kultúry boli aj riaditeľmi knižnice). V dnešných priestoroch knižnica začala pracovať v roku 1988. Vtedy po dlhšom blúdení a sťahovaní sa, knižnica konečne zakotvila na ulici Ľudovej revolúcie č. 9 v adaptovaných miestnostiach bývalej „štátnej školy“, kde sídli dodnes.



Meno svojho zakladateľa Štefana Homolu dostala knižnica v januári roku 1993, keď sa jej plným menom stalo - Obecná knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. V roku 1995 sa (Zákonom o knižniciach z roku 1995) splnili podmienky, aby sa knižnica oddelila od Domu kultúry. Ako samostatná ustanovizeň bola knižnica založená a registrovaná koncom roka 1995 pod menom Knižnica Štefana Homolu v Báčskom Petrovci a úradne začala fungovať pod týmto menom od 1. januára 1996, ako pôsobí dodnes. V tom období vlastnila fond počítajúci viac ako 38-tisíc kníh. Knižný fond sa počas rokov rozširoval vďaka knižným darom jednotlivcov a ustanovizní, vďaka viacerým spolkom a združeniam v osade. Knihy sa získavajú aj prostredníctvom výkupu, finančnou podporou z rozpočtu Obce Báčsky Petrovec, pokrajiny a republiky, vlastných prosrtreiedkov, ale aj tzv. Projektmi čiže dotáciou Úradu Slovákov žijúcich zahraničí.